Angelo Beolco, La Moscheta, 1531
concordanze di «Oh»
n | autore | testo | anno | concordanza |
---|---|---|---|---|
1 | 1531 | possi bé di' amaramet. Oh, cancher, a' si' pur | ||
2 | 1531 | m'ha squaso amazò". Oh, co' a' ghe la | ||
3 | 1531 | a usso a usso. Oh, dala cà! ¶ TONIN Chi | ||
4 | 1531 | quel? ¶ BETÍA Amigo. ¶ TONIN Oh, sia regraziat Domenedè! Vegní | ||
5 | 1531 | penzer in l'usso. Oh, si'-tu s'a | ||
6 | 1531 | si'-tu an, Betía? ¶ Oh, cancaro me magne, furfante | ||
7 | 1531 | a' sarè sempre mè! Oh, cancaro ne magne tuti | ||
8 | 1531 | mi, poco è. ¶ RUZANTE Oh, laldò sea la Mare | ||
9 | 1531 | far el fato me? ¶ Oh, dela cà! O messier | ||
10 | 1531 | O sier soldò! ¶ TONIN Oh, l'è fastidiosa! La | ||
11 | 1531 | dighe la mula. ¶ TONIN Oh, vegni 'l cancher!... ¶ RUZANTE | ||
12 | 1531 | questú, morir per negun. Oh, vegne el cancaro ale | ||
13 | 1531 | ve vaghe çercanto. ¶ RUZANTE Oh, compare... La maor desgrazia | ||
14 | 1531 | Menato e Ruzante ¶ BETÍA Oh, per la bel' amor |