parolescritte
interroga:  scripta  ·  bsu  ·  civita

il corpus scripta


esplorazioni verbali


invenzioni verbali


Angelo Beolco, La Moscheta, 1531

concordanze di «un»

nautoretestoannoconcordanza
1
1531
con le ha vezú un e una a favelar
2
1531
na femena, mariè int'un bon om da ben
3
1531
natura è tuta a un muò'. E se ben
4
1531
sa che con a un ghe tira el snaturale
5
1531
fassàn mè. ¶ Disí-me un puoco, per la vostra
6
1531
çercasse de far beco un so compare; se 'l
7
1531
a' scomenzo. ¶ El vegnirà un, el primo che vegnerà
8
1531
se n'ha catò un altro, che giera soldò
9
1531
che 'l ghe sipia un silenzio, una çita, che
10
1531
me vuò trar da un lò. ¶ A' ve vorae
11
1531
çercar de far beco un me compare. Che maleto
12
1531
lò zanco una duogia, un inçendore, un brusore, un
13
1531
una duogia, un inçendore, un brusore, un strapelamento, ch
14
1531
un inçendore, un brusore, un strapelamento, ch'i par
15
1531
tu el to contento? ¶ Un cuore me dise: "Fà
16
1531
vuò anar a muò' un desperò, malabianto per lo
17
1531
a vegnire na smagna, un strapelamento, ch'a' me
18
1531
l'è pí d'un'ora ch'a' vago
19
1531
l'è pí d'un'ora ch'i par
20
1531
co' fa l'aosto un tinazo de mosto. Abi
21
1531
i mà, mi. - Fà un bo anem, Toní. No
22
1531
m vòi privà d'un om sí fag... ¶ Eh
23
1531
n'aré besognò che un, ch'aesse abiú le
24
1531
Guagnili, ch'a' parae un segielo che foesse stò
25
1531
aventurat, se 'm volissef un po' de bé. ¶ BETÍA
26
1531
che 'l v'intress un poch dol me amor
27
1531
a' me comprerae mezo un bò. O cancaro, a
28
1531
a' i portesse a un, e mi a' he
29
1531
he fato vista che un m'abi tagiò el
30
1531
valentomo che n'è un soldò? ¶ E sí a
31
1531
a esser valentomo. Co' un te dise gnente per
32
1531
L'è pur stò un bel tuore, al sangue
33
1531
dente fuora d'int'un ravo; e sí a
34
1531
no vorae gnan guastare un om, e ela in
35
1531
MENATO A' ghe volí un gran ben a sta
36
1531
a' son sentò int'un luogo, de fato la
37
1531
poltrò, e che so' un asen, e che la
38
1531
è-l lu, e un asen; che se 'l
39
1531
drapi, che 'l parerà un scolaro: el faelerà per
40
1531
diesse ch'a' fusse un spagnaruolo. A' crezo che
41
1531
elo. Sempre mè a un cativo el gh'in
42
1531
è coresto drio con un sponton, e che 'l
43
1531
Che guagnerèi-gi? Zòzolo. ¶ Un cuore me dise: "Fàlo
44
1531
me degne mi d'un can, no che d
45
1531
can, no che d'un cristian. ¶ RUZANTE O Dio
46
1531
Te me farissi dunca un beco? Tasi pure, ch
47
1531
me faré ficare int'un monestiero! ¶ RUZANTE Mo' tasi
48
1531
pí che n'è un crivelo. Agième, agième! ¶ MENATO
49
1531
senza remission, compare: d'un sponton in l'àgiere
50
1531
l'àgiere e d'un in la vita. A
51
1531
son morto, compare. Catè un preve, ch'a' me
52
1531
gi vegnú almanco a un a un. ¶ MENATO Chi
53
1531
almanco a un a un. ¶ MENATO Chi cancaro è
54
1531
a far ficare int'un monistiero. E mi a
55
1531
che se fazàn far un spatafio lungo lungo, che
56
1531
ho ach governada. Aspeta un po'. ¶ RUZANTE Mo' che
57
1531
no m'intendí. Vegní un po' chialò dall'usso
58
1531
çercando-te, con fasea un can rabioso. ¶ BETÍA Che
59
1531
volea? Mo' dí-me un puoco: chi sarae stò
60
1531
bon. Mo' da far un servissio per cà, te
61
1531
tu duormi co' fa un zoco. Te par che
62
1531
e fare: te parivi un zoco con mi, con
63
1531
i me daner fina un quatrí, ti n'è
64
1531
dai cani. ¶ Doh, aesse un cortelo adesso!, che 'l
65
1531
me vuò strangolare co un pugno? E sí el
66
1531
resto. ¶ Betía, dí almanco un paternuostro per mi. Orsú
67
1531
che 'l v'è un bel onore a lagar
68
1531
A' vuò spitare ancora un puoco e vêre zò
69
1531
che 'l v'è un bel anore. ¶ RUZANTE Compare
70
1531
so marío; e, co' un ghe diéa na parola
71
1531
ano a disnare con un frare o con la
72
1531
co, ma i ha un inzegn che 's fica
73
1531
fomna: no passerà trop. ¶ Un oter aref volut sbraossà
74
1531
n'hê mè vezú un om inzeregò e scorozò
75
1531
TONIN Quand tu sarè un om d'armi in
76
1531
sotile, e assè fiè un poltron amaza un valentomo
77
1531
fiè un poltron amaza un valentomo. ¶ RUZANTE Mi, compare
78
1531
è poltron tuti, a un a un, a du
79
1531
tuti, a un a un, a du a du
80
1531
se possàn dare l'un l'altro, che no
81
1531
n'ongia e mondò un zinuogio tuto. Che maleto
82
1531
zó de ste fenestre un quarelo, e butarme i
83
1531
alzar per menare a un, e sí a' me
84
1531
a' me daré int'un uogio a mi. A
85
1531
puoca bota amaza pur un. Se 'l vegnisse mo
86
1531
che se me sentirae un megiaro. Chasí ch'a
87
1531
ve metí! L'è un'ora ch'a' ve
88
1531
Bensà che a' vezo un pè, e po du
89
1531
ch'a' vezo mezo un, e po tut'un
90
1531
un, e po tut'un. E po, compare, el
91
1531
vegnir in lo volto un vissinelo, ch'(ha) a
92
1531
muri, che 'l sonava un ch'andesse daganto d
93
1531
me scorzeré a mò' un pianton. ¶ Compare, a' ho